Význam materskej skôlky pre dieťa
Materská škola, inštitucionálna predškolská výchova, je začiatkom cieleného vzdelávania detí – zabezpečuje výchovu a vzdelávanie. Spoločenský význam výchovy vzrastá, najmä z hľadiska riešenia globálnych problémov ľudstva. Ukazuje sa, že od účinnosti výchovy závisí aj ďalšie prežitie ľudstva. Na výchove sa podieľa nielen rodina, ale aj škola a spoločnosť. Efektívnosť výchovy je teda podmienená súčinnosťou týchto troch činiteľov, ak zlyhá len jeden z nich – rodina, škola alebo spoločnosť, zlyháva aj výchova. Včasná spoločensky žiaduca výchova jedinca je preto opodstatnená najmä z hľadiska dlhodobej preventívnej účinnosti výchovy, ktorou je dosiahnutie adaptability a osobnej integrity človeka. Základnú charakteristiku – ľudskosť, totiž človek nedostáva od prírody, ale získava ju v priebehu života.
V tomto kontexte môžeme predškolskú výchovu chápať ako výchovu pre život. Predškolskú výchovu preto nemožno zužovať iba na prípravu na školu, alebo spájať ju výlučne so zamestnanosťou rodičov. Právo na kvalitnú inštitucionálnu predškolskú výchovu má dieťa nezávisle od sociálneho postavenia rodiny, v ktorej žije. Vytvorením príležitosti navštevovať materskú školu, sa rešpektuje sociálna potreba dieťaťa na spoločenský kontakt s rovesníkmi, ktorá sa objavuje medzi druhým a tretím rokom veku človeka. Ranné detstvo je najdôležitejším obdobím aj preto, že z neho vychádzajú základy pre ďalšie obdobia.
Podľa medzinárodných definícií vývinovej psychológie obdobie predškolského veku trvá od troch do 6-tich , príp. do 7-mich rokov veku dieťaťa (Vygotskij, Piaget). Najdôležitejšími vývinovými úspechmi predškolského veku sú osvojenie reči a socializácia dieťaťa, ktorá sa završuje dosiahnutím sociálnej spôsobilosti dieťaťa, ako jednej zo zložiek školskej zrelosti. Reč sa utvára v priebehu pozitívnych spoločenských kontaktov dieťaťa s okolím a zároveň prehlbuje tieto kontakty, rozširuje ich a obohacuje. Reč je teda dôležitým prostriedkom sociálnej komunikácie dieťaťa. Socializácia dieťaťa znamená prispôsobenie foriem jeho správania požiadavkám sociálneho prostredia. Z hľadiska rozvoja reči a socializácie má podstatný význam rečový a sociálny kontakt dieťaťa nielen s dospelými, ale aj inými deťmi. Tento základný predpoklad zabezpečuje dieťaťu práve výchovno-vzdelávacie prostredie materskej školy.
Najvýraznejší výchovný efekt má pravidelná dlhodobá dochádzka do materskej školy. Súčasné skúsenosti učiteľov potvrdzujú, že deti prichádzajúce do základnej školy z rodinného prostredia, dosahujú v školskej pripravenosti rozdielnu, zväčša nižšiu úroveň, najmä v sociálnej spôsobilosti, oproti deťom s dlhodobou pravidelnou dochádzkou do materskej školy. Z tohto významného zistenia vyplýva, že rovnako rodina, aj materská škola má svoje špecifické poslanie Pravidelná dochádzka dieťaťa do materskej školy napomáha v nadobudnutí školskej zrelosti. Správa vymenováva týchto sedem najdôležitejších aspektov schopnosti učiť sa:
1. sebavedomie
2. zvedavosť
3. schopnosť konať s určitým cieľom
4. sebaovládanie
5. Schopnosť pracovať s ostatnými
6. schopnosť komunikovať
7. Schopnosť spolupracovať a nachádzať pri spoločnej činnosti rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných
Činnosť detí v predškolskej výchove rešpektuje časový harmonogram dňa, aktivity sa striedajú s odpočinkom. Práve odpočinok je poslednú dobu téma, ktorá verejnosť rozdeľuje na dva tábory – tých, ktorí sú zástancom spania detí a tých, ktorí to odmietajú. Ako to teda skutočne je? Ministerstvo školstva SR vydalo Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách - ako základný pedagogický dokument pre všetky materské školy. Tento dokument by mal byť „alfou a omegou“ a úplnou samozrejmosťou predovšetkým v štátnych materských školách.
O horúcej téme odpoludňajšieho odpočinku sa tam píše: „Odpoludňajší odpočinok sa postupne skracuje s pribúdajúcim vekom detí (odpočinok je širší pojem a nestotožňuje sa automaticky s pojmom spánok). Najdlhšie odpočívajú, alebo spia v MŠ 2-3 ročné (príp. aj 3-4 ročné) deti a to okolo dvoch, príp. až dva a pol hodiny.
Odpočinok sa postupne skracuje a v triede 5-6 ročných detí trvá na začiatku školského roka asi hodinu (v prípade, že väčšine detí sa chce spať dlhšie, môže aj v tejto vekovej kategórii trvať odpočinok dlhšie). Postupne sa odpočinok môže skrátiť na 30 minút (nie však menej).
Pri ukladaní detí na odpočinok učiteľka vytvára v triede intímnu citovú atmosféru. Jemným telesným kontaktom, napríklad pohladením, pritúlením a inými prejavmi nežnosti, spríjemňuje zaspávanie detí. V tejto atmosfére má svoje miesto rozprávanie alebo čítanie obľúbených rozprávok, spev uspávaniek alebo počúvanie reprodukovanej hudby. Deti (najmä 5-6, príp. 4-5 ročné), ktoré pravidelne z rôznych príčin nedokážu zaspať, môžu odpočívať aj iným spôsobom.
Napríklad po určitom čase, počas ktorého ležia, sa venujú zaujímavým pokojným individuálnym alebo skupinovým činnostiam. V týchto činnostiach môže byť zastúpené aj individuálne alebo skupinové riešenie rôznych tvorivých výchovno-vzdelávacích úloh z rozvíjania poznania alebo matematických predstáv, napr. práca s rôznymi učebnými pomôckami, pracovnými zošitmi a listami alebo iným didaktickým materiálom; ďalej výtvarné a pracovné činnosti, konštruktívne hry alebo spoločenské hry, v ktorých môže byť učiteľka spoluhráčom.
Neurologička Rebecca Spencer z University of Massachusetts Amherst značne pokročila v skúmaní faktov, ako poobedný spánok ovplyvňuje pamäť detí, správanie a tiež emócie predškolákov. Výsledky jej výskumu preukázali, že poobedný spánok má vážny dopad na posilnenie pamäte a tiež osvojovanie si nových informácií. Podľa jej zistení poobedný spánok pomáha deťom lepšie zapamätať, čo sa v škôlke učili.
Ďalší výskum potvrdzuje, že poobedný spánok má značný vplyv na celkové fungovanie detí počas dňa. Štúdia skúmala správanie 62 detí vo veku 4 a 5 rokov. Podľa zistení vedúceho výskumu Briana Crosbyho, PhD, z Pennsylvania State University deti medzi 4 a 5 rokom, ktoré nespávali, podľa ich rodičov preukazovali vysoký stupeň hyperaktivity, úzkosti a depresií oproti deťom, ktoré v tomto veku pokračovali v spaní.
Vedci z University of Colorado Boulder v rámci svojho výskumu prišli na to, že deti medzi 2,5 a 3 rokmi, ktorým chýbal čo i len jediný deň popoludňajšieho spánku, preukazovali viac podráždenosti, menej radosti a záujmu o okolitý svet a horšie schopnosti ako riešiť problémy.
Výsledky mnohých výskumov jasne hovoria, že popoludňajší spánok nie je menej dôležitý ako jedlo, pitie či bezpečnosť našich detí. Má významný dopad na rozvoj ich tela i mysle. Doprajme im ho a vytvorme im preň vyhovujúce podmienky.
Spánok predškolákov:
1. potreba odpočinku je individuálna, po 5. roku však jeho potreba zväčša klesá
Autor:
Mgr.et Mgr. Barbora Brzáková Krelová, psychologička online poradne MOJRA (www.mojra.sk)