Treba povedať, že umelá mliečna výživa (UM) neobsahuje imunoglobulíny.
KiGGS štúdia na 13 163 deťoch dokázala, že deti dojčené aspoň prvé 4 mesiace majú nižší výskyt nadváhy a obezity ako deti nedojčené čo bolo spôsobené aj UM s vysokým obsahom bielkovín. UM by preto nemalo mať vyšší obsah bielkovín ako je hodnota 1,8 g/100 kcal.
Taktiež bol dokázaný vyšší počet deti na UM ktoré mali vysoký krvný tlak. Tento jav má vplyv aj na deti v pubertálnok veku. Za túto skutočnosť môže vysoký obsah sodíka (Na) v UM a to viac ako 19,3 mmol/l. Preto dbajte aj na hodnotu sodíka v UM.
Po UM siahajte len ak nemôžete dojčiť zo zdravotných dôvodov alebo ak sa Vám z nejakého dôvodu dojčiť nepodarilo.

Čo sa týka energetickej hodnoty to spĺňa každá značka, ktorá sa nachádza v lekárni. Čo je dôležité a na čo si dať pozor?

oligosacharidy (GOS a FOS)- nebudem Vás trápiť celým názvom. Je to v skratke vláknina a zároveň strava pre probiotické baktérie. Rozkladá sa práve v hrubom čreve aktivitou baktérií. Podporuje rast probiotických baktérií a tak znižuje množstvo patogénov v čreve. Tým sa podieľa aj na imunitnom systéme.

NUKLEOTIDY- optimalizujú aktivitu imunitného systému a sú dôležité na tvorbu tkanív a regeneráciu poškodených tkanív.

PROBIOTIKÁ- nie sú nutné ale sú vhodné hlavne pre predčasne narodené deti, deti narodené sekciou a s oslabenou imunitou či tráviacimi problémami.

BETA- palmitát- nie je totožná forma ako v materskom mlieku. Je dôležitý na reguláciu trávenia a vstrebávaniu tukov. najlepší beta palmitát v UM je zo živočíšneho tuku (plnotučné kravské mlieko, smotana).

PUFA- dôležité sú kyselina eikozapentaénová (EPA), kyselina dokozahexaénová (DHA), kyselina arachidónová ktoré sú dôležité na správne fungovanie a vývoj nervového systému, ochranu mozgu, zlepšujú spoznávacie schopnosti a proces učenia (lepšie IQ).

CHOLÍN- dôležitý na vývoj mozgu a fungovanie nervového systému

TAURÍN- zlepšuje vnímanie zmyslov a neurologický vývoj, vývoj zraku. Nie je zákonom podmienené aby UM obsahovalo taurín, ale je to veľmi vhodné a odporúča sa jeho zloženie v UM.
LAKTÓZA- čím vyšší obsah tým je mlieko kvalitnejšie (počiatočné mlieko min. 3,5g/100kcal a pokračovacie min. 1,8g/100 kcal).  Laktóza je základným cukrom materského mlieka, tvorí 80% celkových cukrov a jej obsah 6–7g/100ml stúpa zo 4% v kolostre na 7% v zrelom materskom mlieku. Je nevyhnutná pre tvorbu galaktolipidov, ktoré sú dôležité pre vývoj centrálnej nervovej sústavy. Laktóza tiež podporuje množenie črevných baktérií – Lactobacillus bifidus, ktoré vytvárajú v tráviacej rúre kyslé prostredie, ktoré uľahčuje vstrebanie vápnika a železa z tráviaceho traktu a bráni rastu patogénnych (choroboplodných) baktérií a tým podporuje rast baktérií ktoré produkujú vitamíny skupiny B. Laktóza znižuje pH stolice a mení konzistenciu stolice na mäkšiu.

POMER SYROVÁTKY A KAZEÍNU
ľahšie stráviteľné majú viac syrovátky ako kazeínu. Počiatočné mlieka túto podmienku musia spĺňať.
Počiatočné mlieko je mlieko označené číslom 1. Toto mlieko nesmie obsahovať okrem laktózy žiaden iný cukor (sacharóza, fruktóza, škrob, maltodextrín).
Pokračovacie mlieko (označené číslom 2 a viac) môže obsahovať aj sacharózu (ale nie je to žiadúce z hľadiska epigenetiky a teda prevencie vzniku civilizačných ochorení).

vyhnite sa škrobu, maltodextrínu tie ovplyvňujú okrem iného glykémiu na lačno a zvyšujú riziko vzniku diabetu, kardiovaskulárneho ochorenia a obezity v neskoršom veku.

bielkoviny menej ako 1,8g/100 kcal

palmový tuk- spôsobuje ťažšie trávenie a tuhšiu stolicu (preferuje sa repkový olej), koliky.

dbajte na čo najmenšie množstvo sodíka (Na) aspoň do 35,6 mg/ 100 ml.

vyhýbajte sa UM s obsahom lepku aspoň pokiaľ ho dieťa nebude mať zavedené v strave.

sacharóza v UM až po začatí s príkrmami

PARKS E.P., et al. Feeding Healthy Infants, Children, and Adolescents. In: KLIEGMANN R.M. et al.
Nelson Textbook of Pediatrics, 20th ed., Elsevier, Philadelphia 2016, 1, s. 286-290.
KOVÁCS L., ČIERNA I. a kol.: Odporúčania na výživu dojčiat a batoliat. Solen, Bratislava 2015, 76 s.
JESEŇÁK M., BÁNOVČIN P. Materské mlieko ako inšpirácia pre náhradnú mliečnu výživu. In: Jeseňák
M., Havlíčeková Z, Bánovčin P. a kol. Materské mlieko a dojčenie v kontexte modernej medicíny. A-medi
management, Bratislava 2015, s. 313-331.
Doporučení pracovní skupiny dětské gastroenterologie a výživy čps pro výživu kojenců a batolat.
Čes-slov Pediat 2014; 69(Suppl 1): 3-6. FRUHAUF, P. a kol. Enterální výživa nezrelých novorozencu. Gylden s.r.o. 2014, 92 s.
DONOVAN, S.M. Role of human milk components in gastrointestinal development: Current knowledge
and future Needs. J Pediatr. 2006; 149: S49-S61.